Oktober 2012

Oslavy  50.výročia  založenia  školy

Dňa 12.októbra 2012 si naša škola – Stredné odborná škola – Szakközépiskola, J. Majlátha 2, Pribeník pripomenula 50. výročie svojho založenia.Oslavy jubilea  školy boli vhodnou príležitosťou zamyslieť sa nad jej minulosťou a prítomnosťou i jej poslaním do budúcna. Slávnostná akadémia sa konala v  Mestskom kultúrnom stredisku v Kráľovskom Chlmci a sme veľmi radi, že sála kultúrneho domu bola zaplnená žiakmi, absolventami, bývalými a súčasnými zamestnancami školy.

Celý článok

Na partnerskej škole v Českej Republike 

Vyše 23 rokov naša škola udržiava družbu s českou školou v Čáslavi. Aj tohto roku začiatkom októbra ôsmy žiaci s dvoma pedagógmi sa zúčastnili týždennej výmennej exkurzie v Časlavi v družobnom SOU. Popri odbornej exkuzie školy, žiakov čakali prehliadky pamätihodností blízkych miest- Kutnej Hory, Prahy a Kladna. Samozrejme nechýbala prehliadka samotného mesta Čáslav. Toto mesto bohatou históriou neďaleko Kutnej Hory bolo založené kráľom Přemyslom Otakarom  II. V 13. Storočí. Dodnes sa zachoval vnútorný gotický pôdorys mesta. K pamätihodnostiam mesta patrí pomník Jána Žižku z Trocnova. V blízkosti školy sa nachádza kostol sv. Petra a Pavla. Počas histórie tento kostol s mohutnou vežou bol mnohokrát postihnutý požiarmi. V priebehu poslednej rekonštrukcie kostola v rokoch 1910- 1911 boli v zamurovanom výklenku veže kaplnky nájdené pozostatky slávneho husitského vodcu Jána Žižku z Trocnova, ktorý zomrel 11. 10. 1424. Jeho pozostatky sú dnes vystavené v Žižkovej sieni na prvom poschodí barokovej radnice na námestí. Pred rokmi mesto Čáslav pre návštevníkov sprístupnilo vežu kostola sv. Petra a Pavla ako rozhľadňu, ktorá je treťou najvyššou vežou v Českej republike. A práve z tejto veže sme mohli vidieť celé mesto z vtáčej perspektívy. Z pamätihodností mesta treba ešte spomenúť aj Otakarovu baštu, bývalú ochrannú vežu, ktorá sa zachovala ako jediná zo štyroch brán z pôvodného opevnenia. 
Druhý deň nášho pobytu sme zavítali do hlavného mesta Prahy. Prehliadku hlavného mesta sme začali na Pražskom hrade. Hrad, ktorý aj podľa Guinesovej knihy je najväčší na svete, zaberá plochu 570 metrov na dĺžku a 130 metrov na šírku. Dominantou hradu je bazilika sv. Víta a svetoznáma Zlatá ulička, po ktorej sa človek dostane k hradným schodom vedúcich na Malú stranu. Pod hradom je ďalšia svetoznáma rarita Prahy- Karlov most spájajúci Staré město a Malú stranu, ktoré rozdeľuje rieka Vltava na dve polovice. Karlov most je dnes sídlom umelcov a je 516 metrov dlhý a 10 metrov široký. Od Karlovho mosta sme prešli malými uličkami Starého města na Staromestské námestie, k Staromestskému orloju. Orloj pozostáva z z troch hlavných častí: Astronomickej- tá ukazuje polohy nebeských telies, Kalendárneho kola a časti nad Astronomickou, kde sa pozerajú ľudia čakajúci každú celú hodinu pod orlojom. Tí chcú vidieť 12 apoštolov, ktorí sa striedajú v dvoch okienkach nad astrolábem (astronomickým prístrojom na určovanie a predpovedanie polôh hviezd a Slnka). Pohyb vykonávajú aj figúrky Marnivca, Lakomca, Smrtky a Turka. Večer cestou na stanicu sme sa kochali v prekrásnom osvetlenom Václavskom námestí. Do Čáslavy sme sa vracali unavení a plní zážitkov. 
Tretí deň nášho pobytu sme strávili v okresnom meste Kutná Hora, ktoré sa nachádza približne polhodinky vlakom od Časlavy. Kutná hora , kráľovské mesto od roku 1318 banskými právami od Václava II., bola v stredoveku jedným z hlavných producentov striebra v strednej Európe. Produkcia striebra tu ku koncu 13. Storočia dosahovala tretinu európskej produkcie. Tak sa stala po Prahe druhým najvýznamnejším mesto Českého kráľovstva. Na ochranu doliny a baní postavili pevnosť Hrádek, ktorá sa neskoršie stala súčasťou mestského opevnenia. Vlašský dvor založili pravdepodobne v 13. Storočí za Václava II. Neďaleko pôvodnej budovy malej pevnosti viedla dôležitá obchodná cesta z Čiech na Moravu. Na tomto stráženom a opevnenom mieste skladovali vydobytú striebornú rudu. Zároveň tu úradoval kráľovský splnomocnenec, ktorý dozeral na ťažbu. V prvej tretine 14. Storočia v Kutnej Hore zriadili kráľovskú mincovňu, v ktorej v roku 1300 začali raziť tzv. pražské groše. Prestavba Vlašského dvorana kráľovskú rezidenciu koncom 14. Storočia značne zmenila vzhľad objektu a areálu. Neďaleko Vlašského dvora sa nachádza prvý mestský gotický farský arcidekanský kostol sv. Jakuba- dielo pražského murárskeho cechu z rokov 1330- 1420. Zo svetských stavieb stredoveku, ktoré sa v meste zachovali možno uviesť Mramorový dom a Kamenný dom. K architektonickým doplnkom mesta patrí Morový stĺp (1713- 1715) s realistickými postavami baníkov. Dominantou Kutnej Hory sa stal kostol sv. Barbory vybudovaný na náklady patricijských rodov v 14. Storočí ako reakcia na stavbu Chrámu sv. Víta v Prahe. Kostol, založený v roku 1380 a zasvätený patrónke baníkov, patrí k ojedinelým zjavom gotickej architektúry. Najstaršia časť kostola s vencom kaplniek okolo katedrálneho chóru sa stavala podľa vzoru francúzskych a nemeckých katedrál. Kutná Hora je známa aj svojou jedinečnou kostnicou tzv. karnom. Karner je staviteľský útvar slúžiaci na uchovávanie kostí nájdených na cintoríne. Môže patriť ku kostolu, prípadne je vymedzený priestorom v chrámovej predsieni alebo pod chór, najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou na kvadratickom, kruhovom alebo polygonálnom pôdoryse. Takáto stavba je súčasťou cintorína a jej dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú , podzemnú časť, ktorá slúži za kostnicu a hornú kaplnku, obyčajne s pripojenou apsidou s oltárom, prípadne aj s vežičkou.  Veľmi zaujímavé bolo vidieť aj vinné sklepy. V tejto oblasti sa  pestujú vinné révy už od 10. storočia. O zachovanie tradície vinárstva v Kutnej Hore sa v posledných rokoch stará spoločnosť Vinné sklepy Kutná Hora. Kutná Hora je zapísaná do zoznamu UNESCO.
Štvrtý deň tohto pobytu sme strávili v Kladrubách n/Labem, kde sa nachádza veľmi známy a najstarší  žrebčín na svete. Počas celej prehliadky žrebčína nás sprevádzala sprievodkyňa, ktorá nás oboznámila s poslaním žrebčína a vysvetlila chov koní. V súčasností chová tento Národný žrebčín skoro 600 koní. V roku 1560 Jaroslav z Pernštejna predal kráľovskej komore pardubické panstvo, ku ktorému patril  kladrubský dvor so zámkom a oborou s chovom koní. Cisár Maxmilián II. tu založil v roku 1563 žrebčín, čím položil základy dnešnému známemu a uznávanému chovu koní v Kladrubech. V roku 1579 nechal cisár Rudolf II. povýšiť pôvodnú konskú oboru na cisársky dvorný žrebčín. Tento rok sa zapísal do histórie ako oficiálny rok založenia žrebčína. Pre svoj častý pobyt tu  si nechal cisár postaviť zámok, o ktorom je prvá správa z roku 1588 v urbári pardubického panstva. Chovajú sa tu najmä starokladrubské kone. Starokladrubské kone, chované na celom svete viac než 400 rokov sú jedným z najstarších plemien koní. Ide o teplokrvné plemeno, ktoré vzniklo na základe starošpanielskej a starotalianskej krvy. Starokladrubský belouši boli pôvodne využívaný pre ceremoniálne účely a starokladrubský vraníci pre cirkevných hodnostárov.  Ešte aj dnes sa tieto kone z tohto žrebčína používajú na švédskom a dánskom kráľovskom dvore.
Posledný deň pobytu po raňajkách sme prešli celým areálom školy, kde nám bolo predvedené spracovanie hovädzieho a bravčového mäsa, výroba jednotlivých produktov a výrobkov odboru údenár- mäsiar, výrobou cukroviniek odboru cukrár. Nakoniec sme nahliadli aj do kuchyne kde žiaci z odboru kuchár pripravovali jedlá . Boli  veľmi chutné. Títo žiaci sa o nás starali počas celého pobytu u nich pod odborným dohľadom pedagógov. Následne po obede sme išli do mesta Čáslav minúť posledné české koruny.
Touto cestou by som sa v mene všetkých zúčastnených tejto exkurzie chcel poďakovať za všetko i za skvelú pohostinnosť vedeniu SOU Čáslav i všetkým pedagógom, ktorí nás sprevádzali počas celého nášho pobytu.

viac fotiek

Deň otvorených dverí